Modrá ako obloha ((( absolútny blankyt )))

Ajay MK a jeho farebná výzva

Prinášame vám krátky rozhovor so súčasným indickým básnikom, psychológom a vedúcim sekcie ľudských zdrojov medzinárodnej spoločnosti so sídlom v Hongkongu Ajayom MK, ktorý poskytol redakcii Mladých topoľov.

Aká je tvoja obľúbená farba a aké emócie pri nej pociťuješ?

Nie som si istý, či to je modrá ako obloha, alebo červená ako kvet ibišteka. Niektoré dni víťazí modrá, no iné dni zas rovnako vystihuje moju podstatu i červená. Modrá vo mne vyvoláva pocity pokoja, optimizmu a súcitu. Červená je intenzívna, plná túžby po živote a kúzla života v tele človeka, je to červeň krvi. Modrá ma oslobodzuje smerom k otvoreniu sa oblohe, červená ma privádza späť na zem do priestoru v mojej koži, v mojom tele.

Červená znamená všetko, čo je pre naše živé ja slovami neuchopiteľné a tajomné. Modrá je éterická, je takmer výzvou na prekonanie seba samých. Medzi tancom modrej a červenej prichádzajú a odchádzajú všetky emócie, jeden odtieň sa vpíja do druhého tak, ako prichádza a odchádza jedna vlna za druhou.

Absolútny blankyt, Ajay MK, 2021
Absolútny blankyt, Ajay MK, 2021


Moja pozornosť vzrástla
ako celkom modrá obloha
žiadna radosť
žiaden úsmev
už žiaden smútok, žiadna bolesť
každý pocit rastie na predošlom
príbytku vytvorenom z dychu. Iba 
ja a môj dych
čvirikanie vrabcov
voda kvapkajúca do nádrže

už žiaden tieň

žiadne denné svetlo

žiadne ja a žiadna myseľ

žiadny Budha.

(Úryvok básne Budha, zelený mach. Z angličtiny preložila Martina Straková.)


Aké pocity ti preblesli mysľou, keď si maľoval svoj blankytný obraz?

Najskôr to bola modrá, modrá obloha, modrá vyrovnanosť. Z okraja pokračovala vlnou, ktorá tancovala a vlnila sa. Neskôr však narazila na breh, ktorý sa začal formovať v mojej mysli. Tvoril sa z čiernych spomienok a vynáral sa ako svedok neviditeľného majáka, strateného v hmlách smútku, a spomaleného, vlečúceho sa optimizmu. Obraz dlho nepripomínal žiadny skutočný objekt a len tak beztvaro plával, dal sa len ťažko pomenovať. Bola tam len modrá a môj dych, akýsi náznak vĺn, ktoré sa niekam rútili a dvíhali, akoby človek kráčal po vode. Pri každom ťahu štetcom bolo vnútri cítiť teplo zmiešané s melanchóliou, teda obe emócie – teplo a smútok – sa vnárali do plátna. Neskôr sa vynorili kontúry krajiny pri brehu a moje pocity nadobudli textúru šťastia, ktoré bolo voľné ako vánok, rovnako ako obrazy, ktoré sa valili z básne inšpirovanej morom a spomienkami.

Básne autora v anglickom origináli

ajay-ii.jpeg
Viac o autorovi

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránku23. 3. 2021, 17:08, zobrazené 1130x