Šikana je cielené, systematické, interpersonálne ničenie konkrétnej osoby.

Ale prečo by to niekto robil?

To je azda prvotná otázka, ktorú vám kladie neveriace publikum, a vám pritom padá sánka a vytreštíte oči. No prečo? Prečo asi? Veď to celé nedáva zmysel! Odpovede na tento druh otázok sú zväčša takéto: „Chcelo by to riadnu dávku introspekcie, nemyslíš?“ „Ale ako je možné, že sa proti tebe v práci obrátil celý kolektív? Je to divné, nemyslíš? Ty si divná/divný, nezdá sa ti? Radšej sa nad sebou zamysli!“ Alebo aj: „Pravda bude zrejme niekde uprostred.“

Hneď na úvod treba povedať, že šikana je život ohrozujúca a je to nesmierne závažná téma. Šikanu možno prirovnať k hazardu so zdravím, na ktorom sa podieľa konkrétna osoba (šikanér, v angličtine bullie), no následne aj celá skupina. Medzi deťmi ide najčastejšie o kolektívy spolužiakov. Veľmi frekventovaná je šikana na pracovisku, ktorá sa, žiaľ, v našich kultúrno-spoločenských súradniciach takmer vôbec nerieši, takže obeť zostáva osamotená a stigmatizovaná. Podstatným znakom šikany je aj to, že sa obeti šikany zväčša nikto z kolektívu nezastane a nikto jej neverí.

  

Dr. Gary Namie je medzinárodne uznávaný odborník na problematiku šikany na pracovisku (workplace bullying). V roku 2005 sa angažoval ako prizvaný expert v prvom národnom procese proti šikane na pracovisku, ktorý sa stal učebnicovým precedensom právnej praxe v USA. Je autorom niekoľkých odborných publikácií na tému šikany na pracovisku a autorom portálu workplacebullying.org


Dr. Namie: „Šikana je cielené, systematické, interpersonálne ničenie konkrétnej osoby.“ 

Motiváciou ľudí, ktorí sú schopní to robiť, podľa Namieho je, že jednoducho neznesú úspech, talent, emocionálnu inteligenciu a osobnostnú koherenciu, ba dokonca všeobecnú obľúbenosť konkrétnej osoby na pracovisku, ktorá sa neskôr stáva ich terčom. Šikanéri jednoducho neznesú prítomnosť takej osoby a potrebujú ju, často zo závisti či žiarlivosti, zničiť. Na dosiahnutie svojho cieľa celkom bezostyšne využijú akúkoľvek zákernosť, klamstvo, politickú moc, známosti a osobné kontakty. Namie hovorí aj o nekonečnej kreativite týchto ľudí pri vymýšľaní tých najkrutejších postupov a neuveriteľných psychologických manipulácií na dosiahnutie svojho ohavného cieľa. A neprestanú, kým svoju obeť nezničia, resp. neodstránia z kariérneho hľadiska, zo zdravotnej stránky, zo stránky rodinnej spolunáležitosti a napokon z hľadiska postavenia na pracovisku.

A ako šikanéri postupujú? V prvom rade izolujú terč (target) šikany od ostatných kolegov v skupine. Svoje okolie dokážu neuveriteľne šikovne, priam majstrovsky zmanipulovať. Dr. Namie hovorí, že ako, žiaľ, ukázala prax, takto spracovaná skupina či kolektív sa zvyčajne obráti proti terču (objektu) šikany a svojho kolegu sa nezastane. Svoju úlohu pri tom zohráva aj strach, keďže jednotlivci v skupine sa začnú obávať o svoje vlastné postavenie na pracovisku, ako aj toho, aby sa podobná situácia nezopakovala v ich prípade. Ide teda o začarovaný kruh, z ktorého sa dá vystúpiť len s pomocou zamestnávateľa. Ako však uvádza Dr. Namie, v praxi sa ukázalo, že úspešnosť tohto procesu sa rovná takmer nule. A prečo je to tak? O tom sa dozviete v našom ďalšom príspevku na túto tému.

workplacebullying.org

Aj vy ste sa stali obeťou šikany? Pokojne nám o tom napíšte.

Súvisiace:

 
Článok pripravila: Martina Straková

Výber z reakcií čitateľov na sociálnej sieti Facebook:

  • Pre mňa je už neskoro. Z práce som odišla. Šikanu som zažila ako veľa iných pracovníkov predo mnou. Ja som to vydržala najdlhšie. Mala som aj veľkú podporu zo strany spolupracovníkov, ale predsa sa to tej žene podarilo. Postupovala presne, ako píšete vo vašom článku, o ktorý som sa ďalej podelila. No nič to, je to už za mnou...
  • Dobrý deň. Ja už som skôr za tým... Vtedy som nevedela pomenovať, že to je šikana, a tak som zo zvedavosti klikla na tento článok, že čo píšu druhí.
  • Zdravím, moja šéfka to robí opakovane, chvíľu je pokoj a potom na mňa z ničoho nič vyletí a vykrikuje veci, ktoré nie sú opodstatnené. Snaží sa ma vyprovokovať k neprimeranej reakcii, aby ma mohla hneď vyhodiť. Pritom som u nej najdlhšie a zostávam pracovať dlhšie vždy, keď je to potrebné, vie, že sa na mňa môže spoľahnúť. Už si ani nepamätám, koľko žien u nej pracovalo a utieklo pre jej šikanu.
Vytlačiť stránku Vytlačiť stránku10. 12. 2020, 09:03, zobrazené 56x