Šikana je cielené, systematické, interpersonálne ničenie konkrétnej osoby

Ale prečo by to niekto robil?!

To je azda prvotná otázka, ktorú vám kladie neveriace publikum a vám pritom padá sánka a vytreštíte oči. No prečo? Prečo asi? Veď to celé nedáva zmysel! Odpovede na tento druh otázok sú však zväčša nasledovné: „Chcelo by to riadnu dávku introspekcie, nemyslíš?“ „Ale ako je možné, že sa proti tebe v práci obrátil celý kolektív. Je to divné, nemyslíš? Ty si divná/-ý, nezdá sa ti? Radšej sa nad sebou zamysli!“ Alebo taktiež: „Pravda bude zrejme niekde v strede.“

Hneď na úvod však treba povedať, že problematika šikany je život ohrozujúcou a nesmierne závažnou témou. Šikanu možno prirovnať k hazardu so zdravím, na ktorom sa podieľa konkrétna osoba (v angličtine bullie – šikanátor), no následne aj celá skupina. Medzi deťmi ide najčastejšie o kolektívy spolužiakov. Veľmi frekventovaná je šikana najmä na pracovisku, ktorá sa žiaľ v našich kultúrno-spoločenských súradniciach takmer vôbec nerieši. Pričom obeť zostáva osamotená a stigmatizovaná. Podstatným znakom šikany je aj to, že sa obeti šikany zväčša nikto v kolektíve nezastane a nikto jej tiež neverí.

šijana 

Dr. Gary Namie je medzinárodne uznávaný odborník na problematiku šikany na pracovisku (workplace bullying). V roku 2005 sa angažoval ako prizvaný expert v prvom národnom procese proti šikane na pracovisku, ktorý sa stal učebnicovým precedensom právnej praxe v USA. Je autorom niekoľkých odborných publikácií na tému šikana na pracovisku a taktiež autorom portálu workplacebullying.org


Dr. Namie: „Šikana je cielené, systematické, interpersonálne ničenie konkrétnej osoby.“ 

Motiváciou ľudí, ktorí sú schopní takýchto postupov je podľa Namieho fakt, že jednoducho neznesú úspech, talent, emocionálnu inteligenciu a osobnostnú koherenciu, ba dokonca všeobecnú obľúbenosť konkrétnej osoby na pracovisku, ktorá sa neskôr stáva ich terčom. Šikanátori jednoducho neznesú prítomnosť takejto osoby a potrebujú ju, veľa ráz zo závisti, či žiarlivosti, zničiť. K dosiahnutiu svojho cieľa pritom využijú, a to celkom bezostyšne, akúkoľvek zákernosť, klamstvo, politickú moc, či známosti a osobné kontakty. Namie taktiež hovorí o bezodnej kreativite týchto ľudí vo vymýšľaní tých najkrutejších postupov a neuveriteľných psychologických manipulácií k dosiahnutiu svojho ohavného cieľa. A neprestanú dovtedy, pokým svoju obeť nezničia resp. neodstránia po kariérnej stránke, po zdravotnej stránke, po stránke rodinnej súnaležitosti a napokon po stránke postavenia na pracovisku.

A ako takýto šikanátori postupujú? V prvom rade izolujú svoj terč (target) šikany od ostatných kolegov v skupine. Svoje okolie dokážu neuveriteľne šikovne (priam majstrovsky) zmanipulovať. Dr. Namie hovorí, že takto spracovaná skupina, či kolektív sa, ako prax žiaľ ukázala, zvyčajne vždy obráti proti terču/objektu šikany a určite sa svojho kolegu/kolegyne nezastanú. Svoju úlohu pritom zohráva aj strach, keďže skupina kolegov a kolegýň sa začne obávať práve aj o vlastné postavenia na pracovisku a toho, aby sa podobná situácia nezopakovala aj v ich prípadoch. Ide teda o začarovaný kruh, z ktorého sa dá vystúpiť len s pomocou zamestnávateľa. Ako však Dr. Namie uvádza, úspešnosť tohto procesu sa, ako prax ukázala, rovná takmer nule. A prečo je tomu tak? O tom sa dozviete v našom ďalšom príspevku na túto tému.

workplacebullying.org

Aj vy ste sa stali objektom šikany? Pokojne nám o tom napíšte! 

Súvisiace:

 
Článok pripravila: Martina Straková
*
Výber z niektorých reakcií čiateteľov a čitateliek príspevku na sociálnej sieti Facebook:

  • Pre mňa je už neskoro. Z práce som odišla. Šikanu som zažila ako predo mnou veľa iných pracovníkov. Ja som to vydržala najdlhšie. Mala som aj veľa podpory zo strany spolupracovníkov, ale predsa sa to tej žene podarilo. Postupovala presne ako to píšete vo vašom článku, ktorý som ďalej zdieľala. No nič to, je to už za mnou...
  • Dobrý deň. Ja už som skôr za tým... Vtedy som nevedela pomenovať, že to bola šikana a tak som zo zvedavosti klikla na tento článok, že čo píšu druhí.
  • Zdravím, moja šéfka to robí opakovane, chvíľu je pokoj a potom z ničoho nič na mňa vyletí a kričí na mňa veci, ktoré nie sú opodstatnené. Snaží sa ma vyprovokovať k neprimeranej reakcii aby ma mohla hneď vyhodiť. Pritom som u nej najdlhšie a zostávam pracovať dlhšie vždy, keď je to potrebné, vie, že sa na mňa môže spoľahnúť. Už si ani nepamätám koľko žien u nej pracovalo a utieklo kvôli jej šikane.
Vytlačiť stránku Vytlačiť stránku10. 12. 2020, 14:49, zobrazené 604x